Korok, plast alebo sklo?

Nie, nebude reč o voľbe správnej podlahy do novostavby. A i keď sa to možno nezdá, reč bude o rôznych uzáveroch na víno. Víno je prastarý nápoj a tak sa pri jeho preprave a skladovaní už dávno objavil problém, ako ho uzatvoriť. Toto však vyriešili ešte starí Egypťania, ktorí ako prví dokázateľne používali kôru z korkového dubu na výrobu uzáverov. Starí Gréci i Rimania tiež poznali vlastnosti korku a využívali ho na uzatváranie nádob s vínom, či olivovým olejom.

Avšak ozajstný rozmach korkového priemyslu začal až okolo roku 1600 objavom Francúzskeho mnícha menom Dom Pérignon. Prišiel na to, že korkové štuple vhodného tvaru je možné používať i na uzatváranie šampanského (dovtedy sa používali drevené uzávery obalené tkaninou nasiaknutou olivovým olejom). Neskôr rozvoj pokračoval otvorením prvej továrne na výrobu korkových uzáverov v roku 1750, v Anguine v Španielsku. Tu sa začala písať éra industriálneho spracovania korku.

Od tejto doby sa spotreba korku mnohonásobne zvýšila a to nie len vďaka vinárskemu priemyslu. Momentálne populácia korkových dubov pomaly nestačí pokryť dopyt trhu. I to bol jeden z dôvodov prečo sa v modernej dobe začalo hľadať iné riešenie. Ďalším, nemenej dôležitým dôvodom bolo, že i keď sa nám víno uzavreté korkom zdá absolútne nepriedušne izolované, nie je to tak. Korok je predsa len porézny materiál a umožňuje vínu do určitej miery vo fľaši „dýchať“ (Tento jav sa nazýva mikrooxidácia) . Síce práve vďaka tomu môžu vína vo fľašiach vyzrievať, ale nie všetky vína sú vhodné na zrenie. Ak vinár chce, aby sa zákazníkovi na stôl dostalo víno v takom stave, v akom ho uzavrel do fľaše – ovocné, svieže, reduktívne, ktoré sa nebude určitý čas meniť - odpoveď na tieto požiadavky mu poskytuje plastový uzáver. Základom syntetickej zátky je termoplastický elastomer, ktorý má vzhľad ako klasická korková zátka a na jej vytiahnutie z flaše je potrebná klasická vývrtka Prvý krát sa na svetovom trhu objavil okolo roku 1998. Avšak na Slovensko si našiel cestu až o čosi neskôr a spotrebiteľmi spočiatku nebol prijatý príliš dobre - napriek spomínanej vizuálnej podobnosti s korkovým štupľom. No i konzervatívny slovenský spotrebiteľ sa nakoniec podvolil a dnes nájdete plastové „korky“ i vo vínach najlepších slovenských výrobcov.

Ďalšou alternatívou k prírodnému korku sú uzávery sklenené. Tieto sa na trhu objavili ako posledné a prvý krát som ich našiel na víne pôvodom z Rakúska. Ide o celosklenené uzávery so silikónovým tesnením, ktoré bývajú na fľaške ukryté pod hliníkovým twist- top uzáverom. Rovnako ako plastové „korky“, i sklenené uzávery sú nepriedušné a mali by sa teda využívať iba na vína, u ktorých je ďalšie zrenie nežiaduce. Ich výhodou oproti ostatným alternatívam je možnosť ľahko víno opäť uzatvoriť a chemická inertnosť skla.

Ktorý systém je ale najlepší, vám však neprezradím. Je to v skutku individuálne a záleží to od vína k vínu. No často krát použitý typ uzáveru už dopredu napovie, aké víno sa vám dostalo na stôl. Druhou stránkou týchto riešení je totiž ich cenová náročnosť. Klasický korok kúpite od dvoch až po dvadsať korún – závisí od jeho kvality. Najlacnejšie sú lepené korky vzniknuté zlepením korkových pilín, drahšie sú tzv. „dvojplošníky“ (na oboch koncoch korku sú celokorkové plochy, v strede je vyplnený lepenou drťou) a najdrahšie sú celokorkové, máloporézne štuple, ktoré nájdete na kvalitných vínach, často vhodných na archiváciu.

Tak isto i plastové uzávery sa pohybujú vo viacerých cenových hladinách a použitý typ môže veľa napovedať. Sklenené štuple sa zatiaľ radia medzi drahšie riešenia a tak ich možno nájsť zväčša len na vínach kvalitnejších. Na Slovensku sa zatiaľ sklenený uzáver vôbec nevyužíva, no určite dlho nepotrvá a objaví sa.

Okrem týchto uzáverov možno nájsť i iné druhy – plastový klobúčik, korunkový uzáver, či samostatný twist-top – tie sa však skôr vyskytujú na vínach lacnejších a menej kvalitných.

Pri víne neplatí porekadlo „vtáka poznáš po perí“ (a víno po korku) na 100%, pretože víno vám skutočne umožnia spoznať len vaše zmysly. Takže verte radšej im a nie nablískanej etikete, či druhu použitého "korku".

Ing. Martin Motáček